Prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
A preto čujte, čujte toto, Sloveni:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
otvorte dvere ducha svojho pozorne,
naveky sláviac Boha milostivého,
čo nad Pudmi sa zmilúva,
ktorému preto všetka sláva prislúcha
i česť i chvála.

Solúnski bratia, svätí Cyril a Metod nám priniesli Božie Slovo. Cyril píše svoj proglas, predslov k evanjeliu sv. Jána, ktorý píše svoj predslov k evanjeliu Ježiša Krista: „Na počiatku bolo Slovo...“ (Jn 1, 1a) Iskoni be Slovo, píše v reči slovenského ľudu (starí Sloveni). A vysvetľuje, argumetuje, podáva pravdu jasnú, neochvejnú, zjavenú skrze Ducha, tak ako živé Božie Slovo, ktoré nám predkladá.

Spolu s bratom biskupom, ktorého nám určil múdry Petrov nástupca, nám ukazujú na Cestu, Pravdu a Život – na Krista a zároveň nám ukazujú prvý príklad ako po tejto Ceste kráčať, ako veriť a vyznávať túto pravdu a ako žiť tento Život – na Pannu Máriu.

Tak ako nás v Jánovi Kristus odovzdal Matke a nám Matku, tak nás – slovenský národ odovzdali Matke a nám odovzdali Matku a vieru v jej Syna naši apoštoli.

Dali nám Slovo, Vieru, písmo. Zasvätili nás Matke Slova. Bohorodičke. Plnej bolesti.

Božia Sláva k nám prichádza v Slove, Duch v Slove a činoch vierozvestcov, ktorí prví zabodli dvojkríž na vrchol nášho trojvršia. Zanechali znamenie na pôde nášho národa. K jazykom, v ktorých ohlásil Pilát Božskú vinu, k jazykom, v ktorých sa ako v prvých hlásalo Božie Slovo, v ktorých sa jedine mohla sláviť Liturgia, k týmto jazykom pridali ten náš. Aby sme rozumeli, keď nám Boh Syn hovorí:

„Kto má uši, nech počúva!“(Mt, 13, 9)