Pápež Benedikt XVI. hovorí, že týmto sviatkom „osobitným spôsobom zvelebujeme Božiu lásku“. V jednom zo svojich príhovorov pred modlitbou Anjel Pána v roku 2005 Svätý Otec pripomenul: „V srdci Spasiteľa si uctievame Božiu lásku k ľudstvu, jeho vôľu spasiť celý svet, jeho nekonečné milosrdenstvo.“
Počiatky osobitnej úcty k Ježišovmu Srdcu siahajú až do 12. storočia k sv. Anzelmovi a sv. Bernardovi. Medzi veľkých ctiteľov Božského Srdca v dejinách Cirkvi patrili napr.: sv. Gertrúda, sv. Albert Veľký, sv. Katarína Sienská, bl. Peter Faber, sv. Ján Eudes či sv. František Saleský. Po zjaveniach Božského Srdca rehoľníčke Margite Márii Alacoque z rádu Navštívenia Panny Márie vo francúzskom Paray-le-Monial v 2. polovici 17. storočia sa táto úcta začala veľmi vzmáhať. Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil až v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý o osem rokov neskôr vyhlásil sestru Margitu Máriu Alacoque za blahoslavenú. V roku 1920 túto rehoľníčku svätorečil pápež Benedikt XV. V roku 1956, pri príležitosti 100. výročia zavedenia sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vydal pápež Pius XII. encykliku s názvom „Haurietis Aquas“ (Čerpajte vodu), v ktorom vysveľuje teológiu úcty k Božskému Srdcu.
„Ježiš Kristus zviditeľnil lásku Otca skrze svoje ľudské srdce, citlivé, milujúce a súcitné,“ povedala pre Vatikánsky rozhlas pri príležitosti dnešného sviatku sestra Claudia Agnese Palladinová z kláštora rehole Navštívenia Panny Márie v Ríme:„Verejný liturgický kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa opiera o zjavenia, ktoré mala členka nášho rádu, sv. Margita Mária Alacoque, a ešte pred ňou iní mystici. Svätej Margite sa Ježiš zjavil v podobe žiarivého slnka a povedal jej tieto slová: ´Pozri na toto srdce, ktoré ľudí tak milovalo, ale ktoré zakúša iba nevďačnosť, pohŕdanie a svätokrádeže.´ Ježiš jej tiež povedal: ´Spasil som svet krížom svojho utrpenia. Teraz ho chcem spasiť tým, že mu ukazujem svoje srdce, oceán môjho nekonečného milosrdenstva.´ A potom je tu Ježišova žiadosť, aby úcta k jeho srdcu nebola iba individuálna, ale aj verejná, aby sa stala liturgickým kultom, a to ustanovením sviatku Najsvätejšieho Srdca, sláveného v prvý deň po oktáve slávnosti Božieho Tela.“
