Po zázraku, keď Pán Ježiš rozmnožil chlieb a ryby a nasýtil veľký zástup, ľudia hľadali Ježiša a chceli od neho ďalší podobný zázrak. (Jn 6,1-15.22 n.)
Ježiš ich však upozornil, že sa nemajú zháňať za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom pre život večný.
Potom im hovoril, že on je tým chlebom života: "Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." (Jn 6,35.51)
A ešte zdôraznil: "Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa." (Jn 6,53-57)
Mnohí sa vtedy na Ježišovi začali pohoršovať a odišli od neho. (Jn 6,52.60.66)
Ani apoštoli nerozumeli tomu, čo Ježiš hovoril, ale napriek tomu mu verili. (Jn 6,67-69)
Čo vtedy Ježiš myslel, pochopili až pri Poslednej večeri, keď vzal do rúk chlieb a hovoril: "Vezmite a jedzte z neho všetci: toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás." Potom vzal kalich, vzdával vďaky a hovoril: "Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov." (Mt 26,26-28; Mk 14,22-24; Lk 22,19-20; 1 Kor 11,23-25)
USTANOVENIE
Pán Ježiš večer pred svojím umučením pri Poslednej večeri premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv. Takto dal apoštolom účasť na svojej obeti kríža. A táto jeho obeta sa má stále sprítomňovať, preto im dal príkaz: "Toto robte na moju pamiatku!" Toto sa deje pri každej svätej omši.
SLÁVENIE SVÄTEJ OMŠE
Prví kresťania sa od samých začiatkov Cirkvi schádzali na modlitby najmä v deň po sobote, kedy oslavovali zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, pričom sa zúčastňovali na lámaní chleba, ako vtedy nazývali svätú omšu. Neskôr omšu nazývali aj gréckym slovom agapé, čo znamenalo hody lásky.
Vrcholom každej svätej omše je sväté prijímanie - prijatie Echaristie, chleba a vína, ktoré sa skrze kňaza pri slovách Pána Ježiša "Toto je moje Telo" a "Toto je moja Krv" tajomným spôsobom premieňajú na Telo a Krv Ježiša Krista.
OBETNÁ HOSTINA
Už v obetiach Starého Zákona vidíme predobraz, ktorý sa naplnil až v Kristovej obeti. Smrť obetných zvierat mala byť vynáhradou, pretože človek si za svoje hriechy zasluhuje smrť. Pokropenie krvou obetovaných zvierat malo vyjadriť očistenie - zmytie viny. Ale už proroci upozorňovali, že obety zvierat túto moc nemajú. Boli len predobrazom tej jedinej obety - Božieho Baránka Ježiša Krista, jedine jeho Krv zmýva hriechy.
Keď Izraeliti priniesli zviera na obetu, kňazi v chráme ho zabili, krvou z neho pokropili obetujúcich, časť mäsa spálili na oltári, a časť mäsa vrátili obetujúcim, ktorí ho potom zjedli pri obetnej hostine. Malo to naznačiť, že sú účastní Božej hostiny, lebo jedli obetované - to, čo už nepatrilo im, ale Bohu. Aj to bol predobraz toho, čo má prísť.
Pán Ježiš - Boží Baránok dal apoštolom účasť na obetnej hostine pri Poslednej večeri, keď im dal jesť svoje Telo a piť svoju Krv (pod spôsobmi chleba a vína). A dal im príkaz: toto robte na moju pamiatku. Tak pri každej svätej omši sme aj mi účastní na Baránkovej obetnej hostine, pri ktorej nám Boh dáva za pokrm Telo svojho Syna.
PREPODSTATNENIE
Pri svätej omši sa teda chlieb a víno menia na Telo a Krv Ježiša Krista. Navonok sa však s chlebom a vínom nič nestane.
Aby sme pochopili, k akej zmene v chlebe a víne prichádza, siahneme trošku po filozofii:
O každej veci môžeme hovoriť z troch hľadísk:
1. matéria - z čoho tá vec je (napr. stôl môže byť z dreva, zo skla, z plastu...)
2. forma - ako tá vec vyzerá (napr. stôl môže byť štvorcový, okrúhly, so štyrmi nohami, s tromi, s jednou v strede, so šuplíkmi...)
3. podstata - čo robí vec tou vecou: dá sa to vyjadriť tak, že na čo vec má slúžiť (stôl je preto stolom, lebo je určený, aby sa na ňom písalo, jedlo...; ak by chcel stolár urobiť napr. niečo na sedenie, nebude robiť stôl, ale stoličku alebo kreslo)
Pri svätej omši sa matéria a forma chleba a vína nemení. To, čo sa mení, je ich podstata.
Podstatou chleba je, aby sa človek najedol, aby nebol hladný.
Podstatou vína je, aby sa človek napil, aby zahnal smäd.
Pán Ježiš tento najbežnejší pokrm a (v tom čase) najbežnejší nápoj použil na to, aby skrze ne dal ľuďom účasť na jeho obete kríža. Do tohto pokrmu a nápoja vnáša podstatu svojej obety na kríži. (Tá pôvodná podstata sa síce nestráca, ale pri tejto novej sa stáva bezvýznamná.)
Tento chlieb a víno pri svätej omši dostávajú teda novú podstatu - ľudia ho už nebudú jesť a piť preto, aby sa najedli a zahnali smäd, ale preto, aby mali účasť na Baránkovej obetnej hostine, aby tak prijali milosti, ktoré nám Pán Ježiš získal smrťou na kríži.
AKO ČASTO PRISTUPOVAŤ KU SVÄTÉMU PRIJÍMANIU
Cirkevné prikázanie hovorí, že aspoň raz v roku vo veľkonočnom čase.
Avšak to neznamená, že to stačí. To je cirkvou predpísané minimum, pre veriaceho človeka. Avšak Pán Ježiš sa nám chce dať čo najčastejšie. Preto by bolo dobré, ak nám v tom nič nebráni, aby sme na každej omši, na ktorej sa zúčastníme, pristúpili k svätému prijímaniu.
V jeden deň však môžme maximálne dva razy pristúpiť ku svätému prijímaniu. Je tam však podmienka, že ten druhý raz môžeme ísť na sväté prijímanie len pri omši, ak sme na nej od začiatku do konca - na celej.
(Napr. niekto príde v sobotu ráno na omšu. Môže ísť na sv.prijímanie, aj keď nebol na nej od začiatku. Ak pôjde v ten istý deň poobede na ďalšiu omšu, a bude na nej celej, môže ísť znovu na sv.prijímanie. Ak by však prišiel na ňu neskôr, už na sv.prijímanie ísť nemôže.)
PRÍPRAVA NA SVÄTÉ PRIJÍMANIE
Aby sme mohli prijať milosti, ktoré nám sväté prijímanie poskytuje, musíme sa naň dobre pripraviť. Táto príprava je duchovná i telesná:
Duchovná príprava:
1. Ak máme ťažký hriech musíme sa z neho najprv vyspovedať.
2. Všedné hriechy aspoň oľutujeme.
3. Pred samotným svätým prijímaním sa pripravíme modlitbou.
Telesná príprava:
Pred svätým príjímaním hodinu nič nejesť a okrem čistej vody nič nepiť.
(Na lieky sa eucharistický pôst nevzťahuje. Tiež ak kňaz nesie sväté prijímanie chorému domov alebo do nemocnice, chorý nemusí dodržať hodinový pôst.)